Pohľad do histórie

Z DEJÍN RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI PIEŠŤANY

-názvy Piešťan v minulosti: Pistyani, Pülsthin, Piečani, Pecheen, Pechan, Pescan
-maďarsky: Pöstyén, Pöstyény, Püstyén
-nemecky: Pistyan

Piešťanský región bol v minulosti súčasťou najstaršieho politického útvaru starých Slovákov v tejto oblasti - Nitrianskeho kniežatstva, ktoré malo už na prelome 8. a 9. storočia tendenciu prijímať kresťanstvo zo Západu.

Významný dejinný prelom v histórii kresťanstva na našom území sa udial roku 827, kedy bol salzburským arcibiskupom Adalrámom posvätený kostol sv. Emeráma v Nitre, v sídle kniežaťa Pribinu. Pri prvom kostole Slovanov sa vytvoril základ významného cirkevného centra - Nitrianskej kapituly.

Už za Pribinu mali významné mocenské centrá prvky cirkevnej správy. V blízkom okolí Piešťan vyrástli rotundy v Pobedime, na veľmožskom dvorci Kostolec – Ducové i chrám sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou. Z nich vyžarovala do okolitých osád kresťanská náuka – tento dôležitý vplyv možno vzťahovať aj na vznikajúce Piešťany.

Na základe záslužného ovocia misijnej práce solúnskych bratov, sv. Konštantína a Metoda, ktorí získali od Svätej Stolice doposiaľ nevídaný súhlas k používaniu staroslovienčiny ako štvrtej bohoslužobnej reči (popri latinčine, gréčtine a hebrejčine), ľud ešte ochotnejšie prijímal kresťanstvo, keď sa mu teraz prihováralo vlastným jazykom.

Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, prichádzajúcich s „ohňom a mečom“. Začiatkom 12. storočia sem vtrhli moravskí Přemyslovci, v 13. storočí Kumáni a Tatári, v rokoch 1428-32 husiti; medzi rokmi 1530-1663 päťkrát vyplienili a vypálili Piešťany Turci.

Doteraz prvú známu zmienku o Piešťanoch (Pescan) máme v Zoborskej listine z r. 1113.

Existenciu osady „Pescan“ môžeme však predpokladať už v polovici 11. storočia. Potvrdzuje to gróf I. Bercsényi r. 1638, keď spomína stavbu románskeho kostola v Piešťanoch v bližšie neurčenej časti obce.

Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. (1077-1095). Vieme (na základe historických prameňov), že gotický, kláštorný, johanitský kostol vznikol na mieste staršieho, románskeho sakrálneho objektu z 11. až 12. storočia v osade „Lehota“, dnes Detvianska ulica. Dôkladný archeologický výskum v tejto lokalite Piešťan potvrdil cintorín z 11. storočia, čo sa zhoduje s údajom o románskom kostole kráľa Ladislava z 11. storočia. Ďalšia dokumentácia o kostole sa nezachovala.

Johaniti opustili Piešťany okolo r. 1420-25. Komplex striedal držiteľov, ktorí väčšinou len využívali a neudržovali objekty. Areál zostal opustený. Smrteľnú ranu mu zasadila parcelácia r. 1923-24, počas ktorej sa objekty úmyselne demolovali. Získaný stavebný materiál sa použil na individuálnu výstavbu.

V dejinách rímskokatolíckej farnosti v Piešťanoch je doteraz najstarším známym zápisom o kostole, kňazovi a fare z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: „ ... item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan...“ ( t.j. „ ...aj kňaz Peter kostola svätého kráľa (Štefana) v Piešťanoch...“)

Druhý raz sa spomína piešťanská fara bez uvedenia mena kňaza v roku 1546 v súpise fár pri kauze odvodu dane na obranu proti Turkom.

Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560. Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh nariadil po reformácii preveriť pravovernosť kňazov, údržbu kostolov a zachovávanie katolíckych bohoslužieb. Vizitátor menuje oba kostoly, avšak v zanedbanom stave. Neutešený stav farnosti spôsobil ničivý prepad Turkov r. 1530.

Obdobie reformácie v 16.-17. storočí znamenalo striedavú držbu kostola raz katolíkmi, potom evanjelikmi. Až v polovici 17. storočia prevzali kostol definitívne katolíci.

Podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do „Nitrianskeho arcidiakonátu“, do Ostrihomskej arcidiecézy. Patrocínium sv. Štefana, kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti.

Reformy Márie Terézie vytvorili podmienky na renováciu farského kostola sv. Štefana, kráľa v Piešťanoch (1753). Nevyhovoval svojou kapacitou a navyše povodeň ho vážne poškodila, preto sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa v rokoch 1828-32 podarilo postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne oblúky a klenby. Vtedajšiemu počtu 3 000 duší kapacita 800 miest vhodne postačovala.

Obnovená bola aj farská budova, tá potom slúžila až do r. 1929, keď bola postavená terajšia fara.

Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760. Vďaka úsiliu miestnych veriacich v tridsiatych rokoch 20. storočia kostol rozšírili.



ZOZNAM ADMINISTRÁTOROV
RÍMSKOKATOLÍCKEJ FARNOSTI SV. ŠTEFANA, KRÁĽA V PIEŠTANOCH



1332 – 1337 Petrus, sacerdos s. Regis de Poschan (Pestchan)
________________________________________
1561         Andreas, Olomuciensis
________________________________________
1647 Georgius SZALAY
1657 Paulus PUDMERICZKY
1663 Joannes JANOVICZ
1663 Nicolaus LAURENTIADES
1664 – 1666 Mathias LATINOVICS
1666 – 1668 Joannes KELLEKOVICS
1668 – 1672 Franciscus LUSICZKY
1672 – 1674 Aug. Adalbertus VINCZENTI
1674 – 1680 Joannes NIMNICZKY
1680 – 1681 Eustachius VOGISLAVSZKY
1681 – 1685 Jonas MEDNYÁNSZKY
1685 – 1687 Emericus KÁRÁSZ
1687 – 1690 Joannes, Venceslaus POLONI
1690 – 1697 Georgius VARALLÁNYI
________________________________________
1697 – 1704 Petrus BARTALOVICS
1704 – 1706 Gabriel Franciscus OMASZTA
1706 – 1707 Emericus MAGASSY
1707 – 1709 Martinus TALLIÁN
1709 – 1712 Joannes MEGLICZ
1712 – 1715 Mathias HULIMANN
1715 – 1718 Mathias ZSITTNYANSZKY
1718 Joannes SZENYESSY
1718 – + 1746 Nicolaus BENKOVICS
1746 – 1755 Georgius AGNELLI
1755 – + 1757 Joannes BOLTIZSÁR
1757 – + 1765 Adamus KRIZSAN
1766 – 1778 Georgius RUDNAY
1778 – 1780 Ignatius MIHALOVICS
1780 – 1794 Josephus MONDOK
________________________________________
1794 – 1813 Joannes DUCHON
1813 – + 1827 Stephanus SZLANICSKA
1827 – 1829 Josephus PARASCHINI
1829 – + 1834 Paulus MANDIK
1834 – + 1840 Joannes MUCHAY
1840 – 1842 Vincentius KUBICZA
1842 – + 1858 Stephanus MRÁZIK
1858 – 1866 Joannes KELLER
1866 – 1877 Franciscus MEZEY
________________________________________


1877 – + 1912 Jozef PRAZNOVSKÝ
1912 – 1912 Matiáš BUČEK
1912 – 1929 Anton PRAZNOVSKÝ
1929 – 1930 Ľudovít NEMŠOVSKÝ
1930 – + 1947 Alexander ŠINDELÁR
1947 – 1948 Štefan ŽILKA (farár v Modre, dočasný správca v Piešťanoch)
1948 – 1950 Vojtech BALAŽOVJECH
1950 – 1962 Andrej OVŠONKA
1962 – 1964 Emil MATÚŠKA
1964 – 1991 Milan MEDEK
1991 – 2004Jozef VLASÁK
2004 – 2009Jozef BOHUNICKÝ
________________________________________
od 1.8.2009        Ján BEDERKA



                           (Spracované podľa pôvodne rozsiahlejšieho článku Imricha Gürschinga.)


© 2008 fecit agathon